„Nechajte ma byť takou, aká som"

„Nechajte ma byť takou, aká som." Tak znie názov putovnej výstavy, ktorá v rámci medzinárodného projektu predstavuje témy diskriminácie a predsudkov na životnom príbehu Anny Frankovej. Prvou školou, ktorá hostila výstavu tento školský rok, bola práve naša Stredná odborná škola pedagogická v Turčianskych Tepliciach. Počas celého mesiaca október niekoľko vybraných žiačok druhé ročníka, zaškolených fundovanými lektormi Nadácie Milana Šimečku, sprevádzalo výstavou nielen svojich rovesníkov.

A ako výstavu a celé podujatie hodnotia sprevádzajúce žiačky? Prečítajte si krátke zhrnutie jednej z nich:

Aneta Duchoňová (žiačka 2.B triedy)

V prvom rade sa chcem poďakovať v mene všetkých nás sprevádzajúcich, za skvelých lektorov, prepracovanú a vo výsledku nádhernú výstavu, a za to, že sme sa ako žiačky druhého ročníka mohli zúčastniť a nabrať mnoho skúseností, ako k našej budúcej praxi, tak i do života. Nie je jednoduché hovoriť za všetkých, keďže každá jedna z nás má z výstavy iné pocity, každá sprevádzala iných ľudí, ktorým sa snažila čo najviac predniesť podstatu toho všetkého.

Na čom sa určite zhodneme je, že toto bol zážitok na celý život a viac ako dobrá príprava na našu školskú prax.

Začala by som školením, ktoré bolo základom pre naše poznatky, a úplne odlišné od toho, čo sme očakávali. Lektori boli naozaj vynaliezaví, priateľskí a nikdy sme sa snáď netešili do školy viac, ako v tie tri dni. Najskôr sme si mysleli, že to bude hlavne o bifľovačkách, učení sa naspamäť, a natlačiť do našich hlávok čo najviac. To bol však jeden veľký a príjemný omyl. To, čo sme sa naučili o Anne Frankovej a diskriminácii, vyplývalo z bežného života, spoznávania sa a hlavne z pocitu dôvery, ktorý nás sprevádzal celým kurzom.

Postupne prišiel čas, aby sme začali aj my odovzdávať túto múdrosť iným a odprezentovali všetko, čo sme sa naučili. Nie pre jedného to bol stresujúci zážitok, ale dôležitá bola podpora, hlavne nás navzájom. Vďaka tomu sa vytvorili silné priateľstvá a našli sme medzi sebou dobrých kamarátov. Uvedenie do výstavy prebehlo perfektne. Prekonali sme strach z prvotného šoku rozprávania pred ľuďmi, a nadobudli pocit, že všetko bude už len lepšie.

Som na nás veľmi hrdá, pretože každá jedna to zvládla s eleganciou pravej a vynaliezavej dámy a do výstavy dala kúsok svojho srdca. Okrem toho, že sme mali možnosť poučiť žiačky našej školy, mnohému sme sa naučili aj my.

Niektorí objavili záľubu v sprevádzaní, iní sa naučili, aké je to občas ťažké komunikovať s ľuďmi, a snáď všetci sme pochopili, ako sa s nami občas učitelia na hodinách potrápia.

Mnohé triedy však boli veľmi aktívne, zapájali sa a občas sme zostali aj zaskočené, aký nepredvídateľný môže byť ľudský charakter (samozrejme, všetko len v dobrom).

Aj keď nás korona trošku zastavila a nemohli sme mať záver celej výstavy osobne, bola to snáď jedna z tých udalostí, ktorá sa nám bude spájať s príjemným školským životom. Dúfame, že to nie je naposledy, čo sa s lektormi a celou výstavou uvidíme.

    POZRITE SI FOTOALBUM k tejto akcii (kliknite na obrázok)