• Utorok 7. mája 2024 navždy utkvie tohoročným štvrtákom v pamäti. Budú naň spomínať ako na svoj posledný deň v škole pred skúškou dospelosti, kedy aj nebo za nimi plakalo. Deň, ktorý patril iba im a zvedavé oči mladších spolužiačok k nim vzhliadali s úctou a rešpektom. Boli to krásne, ale aj ťažké štyri roky. Covid 19 narušil plány každej z nich. Prvé “ahoj” cez obrazovku počítača. Stretávanie sa raz za pár mesiacov, časté balenie z internátu, pretože nikdy nevedeli, kedy znova príde ďalší pokyn na lockdown. Utuženie kolektívu bolo pre mnohé náročné a častokrát si museli znovu nájsť cestu k sebe. Ako to už býva, po búrke vyjde slnko. Tretí ročník začali praxou v materskej škole a v štvrtom ročníku si to vyskúšali v školskom klube detí. Štyri roky ubehli ako voda. Teraz ich čaká maturita a najťažšia zo skúšok - život.

          Rozlúčka nepriniesla slzy len štvrtákom a učiteľom, ale aj mladším žiačkam. Práve ony sledovali svoje “staršie sestry”, ako sa menia z dievčat na dámy. V tento deň si štvrtáci obliekli elegantné outfity a nastúpiac v rytme melodických skladieb odštartovali celú slávnosť študentskou hymnou Gaudeamus, po ktorej nasledoval príhovor pani zástupkyne Gabriely Rafajovej. Triedni učitelia odovzdali ocenenia tým najlepším študentom za výborný prospech, vzornú dochádzku, reprezentáciu školy na súťažiach a koordinátorka školského parlamentu pani Zajacová odmenila študentky pôsobiace štyri roky v parlamente za ich prínos pre školu i región. Terézia Puškárová zo 4.B sa prihovorila svojim rovesníkom, mladším spolužiakom a učiteľom, ktorým maturanti následne odovzdali kvety, ako symbol ich vďaky za štvorročné úsilie vytvarovať z nich budúcich hodnoverných učiteľov v materských školách. Oficiálnu časť ukončila svojou rečou predsedníčka školského parlamentu Alexandra Marčičiaková. Kultúrny program odštartovalo vystúpenie dievčenského speváckeho zboru pod vedením pani učiteľky Ľ. Shabetia, nasledovali vitálne folklórne tance pod vedením pani učiteľky Ľ. Tumovej a svoj potlesk zožali Henrieta Kováčiková za prekrásnu hru na husle spolu so žiačkou Kristínou Repáňovou z 1.C za interpretáciu rokovej skladby. Indický tanec, do ktorého sa zapojil aj jediný štvrták, oživil melancholickú náladu. Ukončením kultúrnej vložky bolo vystúpenie orchestra pod taktovkou pána Strečanského. V tejto chvíli boli všetci maturanti pripravení prejsť symbolickou bránou do života, utŕžiť jeden kopanec pre šťastie a odniesť si amulet, ako spomienku na tento deň, na celé stredoškolské časy. Pár spoločných fotiek, pár úprimných sĺz, pár dojemných slov, pár posledných objatí, pár zamávaní....a chvíľa sa rozplynula v nekonečno, stala sa nezabudnuteľnou jedinečnou spomienkou.

          Za celý školský parlament by som našim maturantom chcela ešte raz popriať šťastnú ruku a zdravý úsudok pri maturitnom stole a veľa elánu na neprebádaných cestách životom. Nakoniec len dodám: „Nebojte sa rizika! Keď to vyjde, budete šťastnejší. Keď to nevyjde, budete múdrejší.“

          Elizabeth Behan, medialistka školského parlamentu

           

           

           

           

           

           

          Pozrite si fotogalériu ROZLÚČKA S MATURANTAMI 2024

          (klikom na obrázok)

           

           

           

           

           

    • Prihlásenie