Rok sa stretol s rokom a my, pedagógovia a žiaci zo SOŠ pedagogickej, sme sa opäť vydali na cesty za poznaním. Ako už zo samotného názvu vyplýva, tento rok naše putovanie smerovalo do oblastí, ktoré nie sú pre našinca až tak atraktívne a známe, pretože každý sa radšej vyberie na letnú dovolenku kamsi do tepla k moru a počas roka si zas radšej dopraje oddychový wellness víkend. Väčšine sa tieto oblasti spájajú s pôsobivou polárnou žiarou, sobmi, rybolovom, ropou a nevľúdnym počasím. To sa v plnej aprílovej kráse ukázalo i u nás na Slovensku v deň nášho odchodu (22.4.2024), kedy nás na cesty vyprevádzalo dažďom, snehom, vetrom i slnkom. Po náročnej noci v autobuse a včasnej rannej plavbe ekologickým trajektom z Rostocku do Gedseru nás Dánsko
privítalo bezoblačnou modrou oblohou. Náš sprievodca Lukáš nás však veľmi rýchlo vyviedol z mylnej predstavy, keď nám povedal, že v tejto časti Európy je počasie veľmi nestabilné a rýchlo sa mení. O pár hodín sme mu dali za pravdu! Zatiaľ sme si užívali posledné kilometre v autobuse a zvedavo sledovali krajinu za oknami. Rovina kam len oko dovidí, sem-tam ozdobená veterným mlynom, jazerom, alebo bielym mostom spájajúcim ostrovy. Čo iné sme mohli čakať, keď najvyšší bod krajiny Møllehøj má výšku necelých 171 metrov nad morom? Pomaly sme sa štvorprúdovou diaľnicou dostali na kodanské predmestie predierajúc sa rannou zápchou k prvej zastávke, ktorou bola Malá morská víla Den lille Havfrue na promenáde Langelinie. Bronzová socha, inšpirovaná rovnomennou rozprávkovou postavou spisovateľa H.Ch. Andersena, je jedným 
z najznámejších symbolov Kodane i Dánska. Meria 1,25 metra a váži 175 kg. Vyhotovil ju sochár Edvard Eriksen, ktorý na jej stvárnenie použil dva modely – jedným mu bola balerína kodanského Kráľovského divadla Ellen Priceová, tá soche zapožičala svoju tvár a druhým mu bola jeho manželka Eline, podľa ktorej víle vymodeloval telo. Socha morskej víly každoročne čelí invázii turistov ako aj vandalov, no pobrežie opustila len raz, a to počas celosvetovej výstavy Expo 2010 v Šanghaji, kde reprezentovala svoju krajinu. Od morskej víly sme sa vybrali k pevnosti Kastellet, nachádzajúcej sa na ostrove v tvare hviezdy, prešli popri fontáne Gefion ku kráľovskému zámku Amalienborg, kde sme si na poludnie pozreli pôsobivú výmenu kráľovskej gardy a pred dažďom sme sa ukryli v neďalekom kostole Frederiks Kirke, známym tiež ako Mramorový kostol, postaveným v roku 1740, inšpirovaným bazilikou sv. Petra vo Vatikáne s najväčšou kupolou
v Škandinávii. Na naše počudovanie vo vnútri bolo príjemne teplo, ale bolo treba pokračovať v spoznávaní mesta. Voľky-nevoľky sme vystrčili nosy do chladného, usmokleného počasia a cez park sa dostali k renesančnému zámku Rosenborg Slot, kde na nás čakali impozantné korunovačné klenoty a kráľovské šperky. Po prezretí si tejto nádhery sme sa vybrali do turisticky obľúbenej časti Nyhavn s množstvom reštaurácií, kaviarní a barov, kde sme dostali dvojhodinovú pauzu na obed a suveníry. Po pauze pokračovalo naše dobýjanie veľkomesta prehliadkou parlamentu, židovského múzea, modernej knižnice na nábreží a deň sme zakončili v známom zábavnom parku Tivoli, v ktorom aj napriek dažďu, na ktorý sme si pomaly začali zvykať, si naši študenti užili takmer všetky adrenalínové húsenkové dráhy a kolotoče.
Zmáčaní dažďom, premrznutí, uchodení a ustatí sme sa doplazili do autobusu, ktorý nás priblížil k vytúženému hotelu. Horúca sprcha spravila každému dobre a po večierke všetci zaspali skôr, než sa dotkli vankúša.Stredajšie ráno nás opäť privítalo rozžiareným slnkom, ale my sme už vedeli svoje. Posilnení bohatými raňajkami sme sa vydali na sever do mesta Helsingør a jeho dominante - zámku Kronborg postavenom v štýle holandskej renesancie, ktorý preslávil Shakespeare svojou drámou Hamlet. Rozľahlý zámok s jeho skvostami si každý prešiel individuálne. Po stretnutí sa v autobuse sme sa presunuli pár metrov ďalej do prístavu, z ktorého nás odviezol trajekt do švédskeho mesta Helsingborg vzdialeného len 4,5 kilometra cez Øresundský prieliv. Juhošvédske mesto založené v 11.storočí nám ponúklo unikátnu vežu Kärnan, kam si každý
musel vyšliapať po schodoch sám. Nakoľko nám prehliadka veže a samotného mesta netrvala dlho, po návrate na dánsku pôdu sme dostali od sprievodcu ponuku stráviť zvyšok popoludnia v centre Kodane, čo každý privítal. Rozdelili sme sa na dve skupiny, pričom jedna si vybrala podvečernú plavbu po kanáloch hlavného mesta, čím získala iný pohľad na už prejdené miesta a druhá skupina sa rozhodla preskúmať autonómnu oblasť Christianiu nazývanú aj Slobodné mesto Christiania, ktorá bola prehlásená za autonómnu 21. septembra 1971 novinárom Jacobom Ludvigsenom, kedy hippies obsadili areál bývalých vojenských kasární. Christiania sa pokladá za samostatný mikronárod, ktorý nie je súčasťou EU, s vlastnou menou løn a vlastnou vlajkou. Táto štvrť Kodane priťahuje predovšetkým nonkonformných intelektuálov, pouličných umelcov, slobodomyseľných ľudí a milióny turistov, ktorých tu privíta uvoľnená atmosféra, ekologické cítenie,
kultúrne podujatia, fasády domov zdobené farebnými grafitti a trhy so zaujímavými vecami. Každý z nás mal možnosť svojim spôsobom spracovať tento výnimočný svet so svojimi vlastnými pravidlami. Keď sme po stanovenom časovom limite opäť spolu prekračovali bránu tvorenú dvoma totemami a nápisom: Teraz vstupujete do priestoru Európskej únie, chvíľu sme mĺkvo kráčali ulicami Kodane uvedomujúc si, že sme mali možnosť nazrieť do nepoznanej a nám vzdialenej dimenzie. Deň sa stretol s nocou a hotel nám vytvoril útočisko na spracovanie nových zážitkov.Posledný deň sme sa zobudili so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane sme sa tešili na spoznávanie nových miest, na strane druhej prišiel smútok za tým všetkým, pretože večer sme sa mali vrátiť domov, kam sme sa tiež tešili. Naše ranné kroky
viedli k architektonicky pôsobivej budove akvária Den Blá Planet, ktoré bolo v tom čase ešte zatvorené, ale my sme využili čas na prechádzku po pláži k miestu vytvorenému pre miestnych obyvateľov na celoročné kúpanie sa v mori. Prechádzka nás osviežila a mohli sme sa vnoriť do morského sveta so 450 druhmi rýb a do tropického pralesa plného vôní, farieb, rastlín a živočíchov. Uchvátení pestrosťou fauny a flóry nášho jedinečného sveta sme peši prešli na veľkú vlakovú stanicu pri letisku spájajúcu Kodaň s blízkym švédskym mestom Malmö, našim posledným cieľom, známym Öresundským mostom. Stanice, cez ktoré sme prechádzali, boli upravené, vlaky čisté, prichádzali a odchádzali načas. Sprievodca Lukáš nás najskôr zaviedol k pevnosti Malmöhus z 15. storočia a z tadiaľ nás odviedol do centra mesta, kde sme mali možnosť vidieť
harmóniu starej a modernej architektúry, ktorej kraľoval 54 poschodový mrakodrap Turning Torso navrhnutý španielskym architektom Santiagom Calatravom a dokončeným v roku 2005. Je to najvyššia budova celej Škandinávie, ktorá symbolizuje morskú vlnu. Na hlavnom námestí sme dostali osobné voľno na individuálnu prehliadku centra, na obed a nákup suvenírov i jedla na cestu. Túžili sme na chvíľu zastaviť čas. No takou schopnosťou nikto z nás nevládol, a tak sme sa pokúsili navstrebať posledné momenty končiaceho sa dňa, končiaceho sa putovaniaPred nami bola len dlhá cesta domov. Interiér autobusu sa stal opäť našim útočiskom na niekoľko hodín. Sediac a pospávajúc si každý premietal film posledných dní,
skladal album prejdených miest a zážitkov, s ktorými sa chcel netrpezlivo podeliť so svojimi blízkymi a potešiť ich ulovenými suvenírmi. Každý si v sebe odnášal kúsok Škandinávie, časť našej Európy, ktorá je taká odlišná, nielen svojou prírodou, architektúrou a čistotou, ale predovšetkým samotným zmýšľaním tunajších ľudí. Ich pokojom, trpezlivosťou a vľúdnosťou, s ktorými sme sa stretávali na každom kroku, keď sme ako veľká 60-členná skupina prechádzali križovatkami, chodníkmi, nikto na nás netrúbil, nekričal, nekrútil hlavou, s úsmevom na tvári nás nechali prejsť. Ich blízkosťou, empatiou, komunitným a ekologickým nastavením, zdravým životným štýlom a človečinou. Znie to neuveriteľne a ak stále neveríte, choďte sa o tom presvedčiť. Stojí to za to poznanie. Ktovie, či sa to nám niekedy podarí?!Natália Zajacová
Pozrite si aj video KODAŇ 2024
Pozrite si fotogalériu KODAŇ - poznávací zájazd 2024
(klikom na obrázok)
Kúsok Škandinávie
Rok sa stretol s rokom a my, pedagógovia a žiaci zo SOŠ pedagogickej, sme sa opäť vydali na cesty za poznaním. Ako už zo samotného názvu vyplýva, tento rok naše putovanie smerovalo do oblastí, ktoré nie sú pre našinca až tak atraktívne a známe, pretože každý sa radšej vyberie na letnú dovolenku kamsi do tepla k moru a počas roka si zas radšej dopraje oddychový wellness víkend. Väčšine sa tieto oblasti spájajú s pôsobivou polárnou žiarou, sobmi, rybolovom, ropou a nevľúdnym počasím. To sa v plnej aprílovej kráse ukázalo i u nás na Slovensku v deň nášho odchodu (22.4.2024), kedy nás na cesty vyprevádzalo dažďom, snehom, vetrom i slnkom. 
privítalo bezoblačnou modrou oblohou. Náš sprievodca Lukáš nás však veľmi rýchlo vyviedol z mylnej predstavy, keď nám povedal, že v tejto časti Európy je počasie veľmi nestabilné a rýchlo sa mení. O pár hodín sme mu dali za pravdu! Zatiaľ sme si užívali posledné kilometre v autobuse a zvedavo sledovali krajinu za oknami. Rovina kam len oko dovidí, sem-tam ozdobená veterným mlynom, jazerom, alebo bielym mostom spájajúcim ostrovy. Čo iné sme mohli čakať, keď najvyšší bod krajiny Møllehøj má výšku necelých 171 metrov nad morom? Pomaly sme sa štvorprúdovou diaľnicou dostali na kodanské predmestie predierajúc sa rannou zápchou k prvej zastávke, ktorou bola Malá morská víla Den lille Havfrue na promenáde Langelinie. Bronzová socha, inšpirovaná rovnomennou rozprávkovou postavou spisovateľa H.Ch. Andersena, je jedným 
z najznámejších symbolov Kodane i Dánska. Meria 1,25 metra a váži 175 kg. Vyhotovil ju sochár Edvard Eriksen, ktorý na jej stvárnenie použil dva modely – jedným mu bola balerína kodanského Kráľovského divadla Ellen Priceová, tá soche zapožičala svoju tvár a druhým mu bola jeho manželka Eline, podľa ktorej víle vymodeloval telo. Socha morskej víly každoročne čelí invázii turistov ako aj vandalov, no pobrežie opustila len raz, a to počas celosvetovej výstavy Expo 2010 v Šanghaji, kde reprezentovala svoju krajinu. Od morskej víly sme sa vybrali k pevnosti Kastellet, nachádzajúcej sa na ostrove v tvare hviezdy, prešli popri fontáne Gefion ku kráľovskému zámku Amalienborg, kde sme si na poludnie pozreli pôsobivú výmenu kráľovskej gardy a pred dažďom sme sa ukryli v neďalekom kostole Frederiks Kirke, známym tiež ako Mramorový kostol, postaveným v roku 1740, inšpirovaným bazilikou sv. Petra vo Vatikáne s najväčšou kupolou
v Škandinávii. Na naše počudovanie vo vnútri bolo príjemne teplo, ale bolo treba pokračovať v spoznávaní mesta. Voľky-nevoľky sme vystrčili nosy do chladného, usmokleného počasia a cez park sa dostali k renesančnému zámku Rosenborg Slot, kde na nás čakali impozantné korunovačné klenoty a kráľovské šperky. Po prezretí si tejto nádhery sme sa vybrali do turisticky obľúbenej časti Nyhavn s množstvom reštaurácií, kaviarní a barov, kde sme dostali dvojhodinovú pauzu na obed a suveníry. Po pauze pokračovalo naše dobýjanie veľkomesta prehliadkou parlamentu, židovského múzea, modernej knižnice na nábreží a deň sme zakončili v známom zábavnom parku Tivoli, v ktorom aj napriek dažďu, na ktorý sme si pomaly začali zvykať, si naši študenti užili takmer všetky adrenalínové húsenkové dráhy a kolotoče.
Zmáčaní dažďom, premrznutí, uchodení a ustatí sme sa doplazili do autobusu, ktorý nás priblížil k vytúženému hotelu. Horúca sprcha spravila každému dobre a po večierke všetci zaspali skôr, než sa dotkli vankúša.
musel vyšliapať po schodoch sám. Nakoľko nám prehliadka veže a samotného mesta netrvala dlho, po návrate na dánsku pôdu sme dostali od sprievodcu ponuku stráviť zvyšok popoludnia v centre Kodane, čo každý privítal. Rozdelili sme sa na dve skupiny, pričom jedna si vybrala podvečernú plavbu po kanáloch hlavného mesta, čím získala iný pohľad na už prejdené miesta a druhá skupina sa rozhodla preskúmať autonómnu oblasť Christianiu nazývanú aj Slobodné mesto Christiania, ktorá bola prehlásená za autonómnu 21. septembra 1971 novinárom Jacobom Ludvigsenom, kedy hippies obsadili areál bývalých vojenských kasární. Christiania sa pokladá za samostatný mikronárod, ktorý nie je súčasťou EU, s vlastnou menou løn a vlastnou vlajkou. Táto štvrť Kodane priťahuje predovšetkým nonkonformných intelektuálov, pouličných umelcov, slobodomyseľných ľudí a milióny turistov, ktorých tu privíta uvoľnená atmosféra, ekologické cítenie,
kultúrne podujatia, fasády domov zdobené farebnými grafitti a trhy so zaujímavými vecami. Každý z nás mal možnosť svojim spôsobom spracovať tento výnimočný svet so svojimi vlastnými pravidlami. Keď sme po stanovenom časovom limite opäť spolu prekračovali bránu tvorenú dvoma totemami a nápisom: Teraz vstupujete do priestoru Európskej únie, chvíľu sme mĺkvo kráčali ulicami Kodane uvedomujúc si, že sme mali možnosť nazrieť do nepoznanej a nám vzdialenej dimenzie. Deň sa stretol s nocou a hotel nám vytvoril útočisko na spracovanie nových zážitkov.
viedli k architektonicky pôsobivej budove akvária Den Blá Planet, ktoré bolo v tom čase ešte zatvorené, ale my sme využili čas na prechádzku po pláži k miestu vytvorenému pre miestnych obyvateľov na celoročné kúpanie sa v mori. Prechádzka nás osviežila a mohli sme sa vnoriť do morského sveta so 450 druhmi rýb a do tropického pralesa plného vôní, farieb, rastlín a živočíchov. Uchvátení pestrosťou fauny a flóry nášho jedinečného sveta sme peši prešli na veľkú vlakovú stanicu pri letisku spájajúcu Kodaň s blízkym švédskym mestom Malmö, našim posledným cieľom, známym Öresundským mostom. Stanice, cez ktoré sme prechádzali, boli upravené, vlaky čisté, prichádzali a odchádzali načas. Sprievodca Lukáš nás najskôr zaviedol k pevnosti Malmöhus z 15. storočia a z tadiaľ nás odviedol do centra mesta, kde sme mali možnosť vidieť
harmóniu starej a modernej architektúry, ktorej kraľoval 54 poschodový mrakodrap Turning Torso navrhnutý španielskym architektom Santiagom Calatravom a dokončeným v roku 2005. Je to najvyššia budova celej Škandinávie, ktorá symbolizuje morskú vlnu. Na hlavnom námestí sme dostali osobné voľno na individuálnu prehliadku centra, na obed a nákup suvenírov i jedla na cestu. Túžili sme na chvíľu zastaviť čas. No takou schopnosťou nikto z nás nevládol, a tak sme sa pokúsili navstrebať posledné momenty končiaceho sa dňa, končiaceho sa putovania
skladal album prejdených miest a zážitkov, s ktorými sa chcel netrpezlivo podeliť so svojimi blízkymi a potešiť ich ulovenými suvenírmi. Každý si v sebe odnášal kúsok Škandinávie, časť našej Európy, ktorá je taká odlišná, nielen svojou prírodou, architektúrou a čistotou, ale predovšetkým samotným zmýšľaním tunajších ľudí. Ich pokojom, trpezlivosťou a vľúdnosťou, s ktorými sme sa stretávali na každom kroku, keď sme ako veľká 60-členná skupina prechádzali križovatkami, chodníkmi, nikto na nás netrúbil, nekričal, nekrútil hlavou, s úsmevom na tvári nás nechali prejsť. Ich blízkosťou, empatiou, komunitným a ekologickým nastavením, zdravým životným štýlom a človečinou. Znie to neuveriteľne a ak stále neveríte, choďte sa o tom presvedčiť. Stojí to za to poznanie. Ktovie, či sa to nám niekedy podarí?!Kontakty
- Stredná odborná škola pedagogická Turčianske Teplice
- 043/492 27 70, 0905 668 917
- SNP 509/116, 03914 Turčianske Teplice
03901 Turčianske Teplice
Slovakia
Prihlásenie
Powered by aSc EduPage