AKTUALITY

Prvý deň sme v podsade len cestovali a večer sa ubytovali na internáte, kde nás s otvorenou náručou privítalo vedenie školy. Priestory internátu neboli ako v hoteli, no nám to úplne stačilo a síce nie sme zvyknuté na spoločné sprchy, záchody či na výťah, ktorý môže používať len ten, kto má čip, rýchlo sme si zvykli a popracovali na kondičke, keď sme museli vyjsť na 6. poschodie... Zaujímavosťou bola pre nás aj mreža na poschodí, ktorá oddeľovala chlapcov od dievčat a na noc sa zamykala...

Druhý deň sa zo začiatku niesol v našich rukách alebo skôr hlasoch. Hneď po raňajkách sme zamierili do školy, ktorá je hneď vedľa internátu. Budova školy a jej interiér na nás pôsobil príjemne a atmosféra, ktorá sa školou niesla, bola veľmi priateľská. V aule školy sme sa všetci usadili a po predstavení štyroch tried pedagogickej školy, ktoré boli veselými hudobnými číslami, sme sa dostali na rad my. Nakoľko som dostala úlohu moderátorky, uviedla som našich českých divákov do histórie našej školy, ale i do histórie Dievčenského speváckeho zboru, ktorý sa im predstavil. Zaspievali sme české a slovenské vianočné koledy, ba aj našu obľúbenú Carol of the Balls. Ja sama som mala zimomriavky, keď hral Komorný orchester a aulou sa niesli tóny, na ktorých každá z nás poctivo pracovala. Potlesk však patrí najmä našim hudobníkom, vďaka ktorým sme mohli s úsmevom stáť na pódiu. Po obede sme sa presunuli do neďalekého mestečka. Mesto Jičín nás privítalo vianočnou atmosférou, starodávnymi budovami a  vysvietenými ozdobami na námestí. Na zahriatie sme si kúpili punč, ktorý bol koniec koncov len zohriaty džús, ale účel splnil. Vymrznutí a hladní, vrátili sme sa na internát, kde nás čakala večera a vianočný program, teda zdobenie medovníkov.

Tretí deň bol plný hudby a spevu. Doobedňajší program sme mali v škole. Ukážku toho, ako u nich vyzerá zborový spev a výučba hudobnej výchovy. Dostali sme noty a spievali sme. Celé to bolo veľmi zábavné a spestrené hudobnými nástrojmi, ktoré sme si vyskúšali. Spoločne s českými spolužiačkami sme si tak spievali české koledy a spoznávali zákutia ich školy. Po obede nás čakal program v meste Nová Paka. Najskôr sme sa pozreli do vnútra krásneho kostola, ktorým sa niesol náš spev, keďže my si spievame všade. Hneď vedľa sa nachádzal kláštor, ktorý momentálne slúži ako stacionárne zariadenie pre ľudí s hendikepom. Prešli sme sa nádherne prerobenými priestormi, o ktorých nám pani majiteľka rozprávala pútavé príbehy. Napríklad, ako našli pri rekonštrukcii fľaštičku s odkazom, a tak taký jeden odkaz v roku 2004 ukryli aj oni. Kto chcel išiel na internát, kto nie, mohol ísť vítať Mikuláša. Pamätáte si, ako som pár riadkov dozadu písala o tom, že my si spievame všade? Tak toto je jeden z ďalších momentov. Bolo nás asi 10 dievčat z 3.C a ešte pár ľudí na námestí, ktorí chystali pódium pre Mikuláša, a keďže sme ukecané, zrazu sme si dohadovali s moderátorkou vystúpenia, že spravíme predskokanov hudobníkom. A tak verte či nie, stáli sme na pódiu v Novej Pake pred rodinami s deťmi a spievali slovenskú koledu. Bol však čas vrátiť sa na internát, nahodiť sa a ísť na spoločenský večer do auly školy. Program pripravený študentami spočíval v hrách, kvíze či návšteve Mikuláša, ktorému recitovala aj naša pani riaditeľka Anička. Každá z nás dostala od Mikuláša, teda pána riaditeľa, malý darček ako spomienku na tento pobyt. Nechýbala ani párty, ktorú odštartovala chlapčenská skupina so svojimi piesňami, po ktorých sa zhasli svetlá a začalo sa tancovať na československé hity. Zdalo by sa, že deň bol na konci, no zlatý klinec dňa nám večer zaklopal na dvere. Hádajte, kto chodil po izbách na internáte... Mikuláš so svojimi pomocníkmi. Ale čo bolo na tom celom najzaujímavejšie je, že sa podobal na nášho pána učiteľa a jeho pomocníci na náš pedagogický zbor... Ktovie prečo...

Štvrtý deň sme sa zobudili do zasneženého rána, a keď nám to vyčarilo úsmev na tvári, ani nám nenapadlo, ako to môže skompilovať cestu. Náš program však ešte pokračoval v múzeu a galérii Petrof, kde sa vyrábajú klavíry. V jednej miestnosti ich bolo toľko, že sme nevedeli, na ktorý sa skôr pozrieť. A keďže máme kopec šikovných klaviristiek, vypočuli sme si krásne skladby popri popíjaní rannej kávy... Sneh nám cestu trochu predĺžil a ako sme ráno po tme vyrazili, tak sme aj po tme prišli domov. Našťastie však všetci zdraví a s množstvom zážitkov.

Ďakujeme za tieto dni, ktoré boli pre nás nezabudnuteľnými. V mene všetkých môžem povedať, že sme si program naozaj užili a zažili sme neopakovateľné zážitky. Cítili sme sa v zasneženej Novej Pake ako v českej „vánoční pohádce“. A keďže vznikli aj priateľstvá cez hranice, na záver budem citovať jednu českú študentku, ktorej som písala o tom, ako sme si to s nimi užili. „My sme si to s vámi taky náramne užili, je skvelý, že sme mohli být součástí nečeho takového. Vzpomínky zústanou a kdo ví, možná se ješte nekdy potkáme. Posíláme všem pozdrav!“ A takýto pozdrav posielame našim českým kamarátom aj my. Ďakujeme, Nová Paka

Lucia Bihariová, III. C

 

Pozrite si video Koncert SOŠP TR na pôde SOŠPg v Novej Pake   (väčší)

 

 

 

 

Pozrite si fotogalériu

NOVÁ PAKA 2025 

 

(kliknite na obrázok)