Nechám sa prekvapiť (Z hodín slovenčiny)

Úvaha

Moja budúcnosť

   Žijeme prítomnosť, moment, ktorý sa práve teraz odohráva. Naše spomienky tvoria minulosť a práve budúcnosť je niečo, čo môžeme stále ovplyvniť. Lenže niekedy stačí malý zlomok sekundy a počas neho môžeme zahodiť všetko, čo sme budovali, úplne nepatrne.
Budúcnosť sa odohráva v našich mysliach, zápisníkoch, kresbách a neustále o nej uvažujeme. Ale, prečo? Aby sme sa na ňu pripravili? Dá sa to vôbec?

   Som človek, ktorý si užíva každú jednu chvíľu, všetky momenty a zážitky, ktoré zažijem sú pre mňa neopakovateľné a výnimočné, všade hľadám šťastie. Preto chcem byť v prvom rade dobrým človekom, mať čaro osobnosti, aby som dokázala ľuďom okolo seba darovať jeden z mojich úsmevov a dovoliť im ukradnúť si z mojej dobrej energie.

   V budúcnosti chcem svoju osobnosť naďalej rozvíjať. Úspešne zvládnuť maturitu, dokončiť štúdium na hudobnej škole a ísť študovať na vysokú školu, zrejme pedagogiku a vypracovať zo seba inšpiratívnu osobu.

   Práve deti a ich čisté srdcia mi vnukli myšlienku, pracovať na sebe ako učiteľka. Po štúdiu sa stať učiteľkou, aby som sa pre deti mohla onedlho rozdávať. Aby práve deti vyrastali s dobrom a pravými hodnotami, ktoré im ako učiteľka budem chcieť dať.

   Samozrejme, nechcela by som len zapadnúť v štátnej škole, ale popritom by som túžila rozvíjať svoju kreativitu v rôznych krúžkoch, táboroch či tvorivých dielňach pre deti.

   Môj veľký sen je,  mať svoju vlastnú umeleckú školu. Krásnu, veľkú budovu, okolo ktorej pravidelne každé ráno kráčam. Vždy, keď sa na ňu pozriem, najskôr skontrolujem, či je ešte stále na prenájom, a potom sa mi v hlave vynoria obrazy farebných priestorov so šťastne pobiehajúcimi deťmi s hudobnými nástrojmi, či v tanečných kostýmoch. Veľké pódium, nádherná hudba, burácajúci tleskot (potlesk) a hrdá JA v strede tohto krásneho chaosu.

   Potom otvorím oči a zbrzdím tieto predstavy. A vraj žijem pre prítomnosť. Toto všetko je len moja fantázia, ale čo je a bude môj život?

   Možno sa za ten čas moje postoje zmenia. Možno si život niečo z mojich predstáv ukradne, iné si možno nevšimne. Ale najdôležitejšie je, aby som ostala sama sebou, zdokonaľovala sa, aj keď neviem, čo príde zajtra. A aby nevyprchala moja energia a optimistickí ľudia okolo.

   Pretože, s niekým som prežila minulosť, s inými žijem práve teraz prítomnosť a budúcnosť bude zložená z momentov, ktoré mi život prinesie. Ale bude podľa mojich predstáv? Nechám sa prekvapiť.

    Daša Vrabčeková, III. B SOŠP