Vitajte v našom rozprávkovom lese na deň detí

  Dvojtýždennú prax v školskom klube detí, niektoré dievčatá z 2.B veľkolepo zakončili prezlečené za princezné, vodníka a iné rozprávkové bytosti v martinskom skanzene. Plne vybavené optimizmom, pevnými nervami a predchádzajúcimi zážitkami, sa postavili na stanovište, kde sa snažili zabaviť deti, motivovať ich, ale hlavne im spríjemniť jeden z najkrajších dní v roku. Avšak predtým, ako začnem, chcela by som veľmi poďakovať pani učiteľke Ivete Marčekovej, pretože vďaka nej sme mohli mať túto jedinečnú a nezabudnuteľnú skúsenosť.

  Samotným zážitkom bolo už ranné stretnutie v Martine, kde sme si popredávali svoje skúsenosti a radosť z prežitých dobrodružstiev, ktoré nás na pár týždňov zamestnali. Nechýbala kopa smiechu, fotiek a úsmevov, čo nám vydržali až do cieľovej destinácie. Zložili sme sa v menšej chatke a hneď aj rozložili vrecia plné kostýmov. Spoločne sme dali hlavy dokopy a začalo sa rozhodovanie, kto nasledujúce hodiny strávi s kráľovičom Peťom z martinského konzervatória, ktorý sa na túto úlohu podujal. Musím povedať, že každý si tam našiel to svoje, rolu, ktorá mu sadla ako šitá na mieru. Keď sa spätne pozerám na kostýmy dvoch myšiek, som si istá, že nikto by to so skákaním gumy a básničkami nevedel lepšie ako Bianka a Erika. Krajšieho vodníka a Rusalku by ste v tom čase nenašli nikde inde, iba na ich stanovišti, kde pod pohárikmi schovávali rôzne tajnosti. Komu by to šlo lepšie, ako dvom usmiatym princeznám Adelke a Kristínke.

  Svojou návštevou nás poctila aj Popoluška a jej malý/veľký holúbok, ktorí potrápili deti s výzdobou šiat na ples. S korunkou kvetov a plným vrecom pomôcok sa rozhodli Simonka a Lenka, zabaviť všetkých návštevníkov a neukrátiť žiadne dieťa, ktoré za nimi prišlo s iskričkami v očiach. Akoby som mohla zabudnúť na dvoch šašov, pričom sa pod ich kostýmami skrývali tváre Natálky a Stanky, ktoré žiadne dieťa nenechali odísť bez smiechu a zážitku, ktorý si určite ich malé ja bude pamätať navždy.

  Vráťme sa však na začiatok, pretože kým ste neprešli kúzelnou bránou a uvítacími slovami Snehulienky, teda mňa Anetky, mladého kráľoviča Peťa a našej nádhernej kráľovnej, ktorej úlohu na seba prevzala Terezka, nemohlo sa začať vaše dobrodružstvo. Cestou vás nesprevádzali len žlté stužky, ktoré zabezpečovali, že sa nestratíte, ale aj teplé slniečko, ktoré všetkým rozjasnilo deň.

  Každé jedno stanovište skrývalo inú rozprávku, iný príbeh, ale všetci do toho dali čo najviac zo seba. Vodník v zelenom kostýme nevzbudzoval dôveru a preto sa deti k nemu niekedy približovali s rešpektom. Zato ostatné študentky vyvolali taký pocit dôvery, že dostali nejedno vrúcne a úprimné objatie.

  Toto podujatie nás veľa naučilo, posunulo ďalej a niektorých aj poriadne vyčerpalo. Každý však odchádzal s unaveným úsmevom na tvári a s ďalšou hromadou príbehov pre tých, ktorí sa k nám nepripojili. Vidieť šťastné tváre detí, to bola naša odmena za snahu, ktorú sme do nášho „hereckého“ predstavenia vložili. Ako budúce pani učiteľky vidíme, aké je občas náročné zaujať tých energických malých človiečikov, ale zároveň ako málo stačí, aby sa im rozlial úsmev na tvári.

  Som si istá, že tí, ktorí sa nezúčastnili majú čo ľutovať, pretože nielen pre malých účastníkov, ale aj pre nás, to bol produktívne strávený deň, plný radosti a smiechu. Dúfam, že budúci rok nás poctíte návštevou aj vy, aby ste už viac neprichádzali o niečo výnimočné. O ten pocit, ktorý vám dá silu do ďalších dní.

  Aneta Duchoňová II.B