Fašiangy na Malom Čepčíne - 21.2.2023

  Bol utorok, deň pred Popolcovou stredou, ktorá mala na dlhú dobu umlčať krásu hudobných nástrojov a pochovať našu milovanú basu, ktorá predstavovala symbol zábavy, hudby. Medzi žiačkami 3.B bolo cítiť mierne napätie, zovšadiaľ sa ozýval šum rozhovorov a dokončovali sa posledné úpravy pred veľkým vystúpením, ktoré si užilo svoju premiéru v diviackom kultúrnom dome.

  O poznanie menšia skupinka dievčat, zababušené v kabátoch, spoznala aj záhady a hlavne Kultúrny dom Malého Čepčína. Vďaka pani profesorke Nátherovej sme sa stali váženými článkami fašiangovej zábavy, ktorá mala pripraviť všetkých prítomných na obdobie pôstu.

  V čase nášho príchodu bolo do večera ešte ďaleko a chuť zabávať sa, tancovať a predviesť, čo je v nás, mala vo výsledku priniesť  fakt, že sme si privlastnili celý parket len pre seba. DJ nám doprial bohatú škálu piesní, ktoré rozhýbali boky mladých ľudí. Tá chvíľa, tých zopár hodín, patrilo len nám, našej mladosti a energii, ktorou sme rozvírili atmosféru a pozdvihli kútiky úst prichádzajúcich.

  Do tanca sa k nám pridala aj pani vychovávateľka Ďanovská spolu s pani Nátherovou, pričom sa obklopovali smiechom a mladosťou našich dievčat. S pribúdajúcim počtom zvedavcov sa zmenilo aj naše všedné oblečenie na tradičné kroje z Turca. Pre mnohých bolo prekvapením, keď si to naša tradične oblečená partička užívala na parkete a hýbala sa do rytmu všadeprítomnej hudby.

  Neúprosne sa však blížila hodina, ktorá bola pre nás tá podstatná. Prišiel čas ukázať, na čom sme celé tie týždne a obetované hodiny pracovali, ako sme dotiahli do dokonalosti projekt, za ktorým stála pani profesorka Ľubomíra Tumová.

  Na parket sa posadili hudobníci, už vo zvyčajnom zložení harmonikárov Kristíny Dankovej a Martina Pánika, gitaristiek Chiary Bogáňovej a Nikoly Sekáčovej. Celú hudobnú zložku zakončovala pani Ľubomíra Tumová s hrou na keyboard. Moderátorky a konferencierky Aneta Duchoňová s Adelou Sádeckou znova predviedli úžasné slovné schopnosti, ktoré rozosmiali publikum a naladili ho na program, ktorý ich najbližšiu polhodinu čakal.

  Spev a tanec dopĺňalo aj slovo od Stanislavy Pribylinovej, ktoré odhaľovalo význam Fašiangov. Zazneli piesne ako Fašiangy Turíce, Heno hore a pri pochovávaní basy aj pieseň Umrem.

  ,,Koľko peňazí sme do teba nahádzali, kto nám ich teraz vráti?" plakali dievčatá pred basou, ktorú do hudobného neba, všetkým bohom  odporúčal Martin v kňazskom rúchu. Vďaka tejto kombinácii a speváčkam, ktoré dopĺňali celú atmosféru, sme z pódia odchádzali  s obrovským potleskom.

  Basa bola pochovaná a do polnoci zostávalo ešte koľko-toľko času na zábavu. Obyvatelia Malého Čepčína sa stali súčasťou nášho tanečného vystúpenia a spolu s nami si pripomenuli aj tancovačku na parkete. Ešte pred odchodom sme si dali jedno tanečné kolo, a potom sme sa  už ľahkým krokom pobrali na železničnú stanicu. Vyprevádzala nás pieseň od ACDC, ktorá každej z nás ešte dlho znela v hlavách. Bolo to pre nás zasa niečo nové, niečo jedinečné. Navždy na to budeme spomínať v spojitosti s našou drahou pedagogickou školou. Toto všetko by sa nestalo bez pani  profesoriek Nátherovej a Tumovej, ktoré nám obetovali kopec času a vložili do nás obrovskú dôveru.

  Ďakujeme a tešíme sa na všetko, čo s vami ešte zažijeme. Zároveň, veľké ďakujem patrí aj Kultúrnej komisii pri obecnom úrade Malého Čepčína, ktorá pre nás pripravila pohostenie, zábavu a srdečne nás prijala vo svojom kultúrnom dome. Mali sme tak možnosť a priestor realizovať sa, za čo sme veľmi vďační. Sme radi, keď  môžeme  prostredníctvom  našich vystúpení  šíriť medzi ľuďmi radosť a zábavu, veríme, že týmto spôsobom sa na naše slovenské tradície nikdy nezabudne.

  Aneta Duchoňová, III. B, SOŠP Turč. Teplice