Beseda s Jozefom Banášom - 6.3.2023

   ,,Mojou spisovateľskou úlohou nie je bojovať proti lži a nenávisti, ale osláviť pravdu a lásku.“

Jozef Banáš

  Cez chladné pondelkové ráno sa prebíjali teplé lúče slnka so snahou priniesť jar a zahnať chlad druhého marcového týždňa. Príjemné slnečné lúče hriali študentky, ktoré sa po jarných prázdninách vrátili do lavíc nadobúdať ďalšie vedomosti. Avšak tento pondelok, 6.3.2023, bol iný ako tie ostatné, aspoň pre druhý a tretí ročník. V rozvrhu na Edupage, namiesto obligátnych predmetov, do očí každému študentovi udrela beseda s, pre niektorých neznámym, Jozefom Banášom. Tí, čo jeho tvorbu poznali, sa nemohli dočkať a tí, ktorí nevedeli, aká významná osobnosť k nám prichádza, sa to dozvedeli až v novej telocvični, kde sa to celé odohralo. Pod krídlami Mestského parlamentu mladých v Turč. Tepliciach a nášho vedenia školy sa k nám dostala možnosť spoznať človeka, ktorý o svojich skúsenostiach môže hovoriť celé hodiny v nekonečne krásnych príbehoch.

  Nová telocvičňa poskytla priestory pre úvodné slová pani riaditeľky, ďakovné slová členov mestského parlamentu a samotnú filozofiu pána Banáša, ktorá sa zapísala hlboko do našich duší a niektorých z nás sprevádza až do dnešného dňa. Spočiatku nikto nevedel, čo nás čaká, ako budú dve hodiny prebiehať a čo je požadované od nás. Keď však autor preťal napäté ticho vtipnou poznámkou, ktorá odrážala, ako celé jeho rozprávanie, múdrosť a skúsenosti, atmosféra nabrala na uvoľnenosti a grácii. V tomto bode sa prelomili ľady a v priebehu nasledujúcich chvíľ väčšina študentov pozorne počúvala, kládla otázky a zamýšľala sa nad zmyslom vlastného života.

  Čo položená otázka, to príbeh zo života skúseného autora, ktorý mal odrážať filozofiu, s ktorou je stotožnený a s presvedčením ňou aj žije. Aj tu bolo vidieť, že nám odpovede neponúkal na zlatom podnose, ale museli sme sa zamyslieť nad slovami, aby sme v nich našli pointu a pravdu. Možno aj to bol dôvod, prečo si niektoré študentky neužili túto besedu s toľkým nadšením. My, ktorí sme už autora a jeho tvorbu poznali, sme si vypočuli aj jeho názory, pohľady na svet, zážitky, ktoré nás v mnohom motivovali. Pán Banáš hovoril aj o dôležitosti znalosti cudzieho jazyka a akou neskutočnou výhodou je dokázať sa v cudzine dohovoriť. Viacero študentov pochopilo, akú výsadu do života majú, že sa jazyk môžu učiť na škole a nie ako mnoho detí vo svete, ktoré sú nútené vedieť ho kvôli práci na ulici, kde sa ho aj lámane naučia.

  Otázky postupne zmenili ráz a viedli k tomu, kvôli čomu prišiel medzi nás, a to k literárnej tvorbe, vďaka ktorej je pán Banáš známy autor na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sa mu preložilo a predalo už niekoľko tisíc výtlačkov. Je to jeden z najúspešnejších slovenských autorov, o čom vypovedajú aj knihy ako Nádherná smrť v Altaji, Som Baťa, dokážem to!, Kód 9, a mnoho ďalších, ktoré patria k hodnotným dielam našej literatúry. Ako sám autor povedal, nikdy by si nedovolil napísať niečo, čo sám neprežil, čo netvorí jeho súčasť. Možno aj preto sú jeho knihy veľmi realistické a napísané inak, ako sme od ostatných autorov zvyknutí.

  Napriek jeho veku z neho srší obrovská energia, ktorá je súčasťou jeho aktívneho života, o ktorom nám tiež porozprával. Hovoril o dôležitosti zdravia, ako by sme si mali vážiť samých seba, pretože krása raz pominie, ale zdravie by nám malo zostať navždy. Tento zdravý životný štýl a početné prechádzky v prírode vyvažujú jeho 12-hodinové denné písanie na počítači, ktoré je jeho vášňou a súčasťou, pretože už od malička vedel, že ho cesty osudu zavedú k písaniu, pretože chcel do sveta vypustiť hodnotné myšlienky, nad ktorými budú ľudia uvažovať. Jeho terajší život je dôkazom toho, že ak chcete v živote niečo dosiahnuť, ak máte sny, musíte si za nimi stáť a spraviť všetko pre to, aby váš život nebol len chabým prežívaním, ale skutočným žitím pre seba, ale aj pre iných. Jeho posledné slová na besede boli dokonalou bodkou za príbehmi, s ktorými sa s nami podelil: ,,Všetko zlé sa vždy dobre skončí. A pokiaľ sa dobre neskončilo, ešte nie je koniec.“

  Po slovách, ktoré na našich tvárach zanechali úsmev, sa začala telocvičňa vyprázdňovať. Iba niekoľko odvážlivcov zostalo dlhšie, aby si nechali túto chvíľu zvečniť podpisom a venovaním do kníh, alebo na spoločné fotenie s autorom, ktoré budú pripomienkou, že tie najkrajšie veci môžeme zažiť v akomkoľvek veku, v akomkoľvek prostredí. Som si istá, že aj ľudia, ktorí predtým autorovu tvorbu nepoznali, nahliadli do čara jeho príbehov a možno im po tejto besede dajú šancu.

  To, čo sa dialo po besede, vie len zopár dievčat a učiteľov, ktorí mali chuť pýtať sa otázky aj v užšom a osobnejšom zoskupení. Keďže sme tam zostali, dozvedeli sme sa, že toto školské publikum bolo veľmi vďačné a že mal z neho pán Banáš nesmiernu radosť. Podľa jeho slov to bol úplne iný zážitok, ako na jeho zvyčajných besedách.

  Marec - mesiac knihy sa u nás na škole začal tým najlepším, čo knižný svet ponúka, osobným stretnutím so spisovateľom a pre tých, ktorí vydržali až do konca, aj večným bonusom - podpísanou knihou. Keďže marec sa len rozbieha, nechajte na chvíľku na pokoji počítače, mobily, sociálne siete, hry a skúste sa  vnoriť do nekonečného sveta fantázie kníh!) Prajem vám mnoho úžasných zážitkov!

  medialistka školského parlamentu Aneta Duchoňová