Po dlhom čase návšteva martinskej nemocnice - 18.4.2023

  Aj v dnešných časoch, keď sa zdravie považuje za samozrejmosť, sa nájdu ľudia, ktorým táto komodita chýba. Nemocnice sa stávajú prechodným bydliskom pre ľudí rôzneho veku, kde často strávia aj viac ako jeden deň svojho života. Aj preto sa náš školský parlament už dávno dohadoval, ako hospitalizovaným deťom spríjemniť pobyt v týchto priestoroch. V utorok 18.4.2023 sa skupinka dievčat zložená z členov parlamentu, koordinátorky Mgr. Natálie Zajacovej a pomocníčok z 3.A pobrala urobiť radosť najmenším do Fakultnej nemocnice v Martine na oddelenie pre deti a dorast. Ruky sme mali síce plné bábok, opony, gitár, kníh a materiálov na tvorivé dielne, ale aj napriek tomu sme cítili vzrušenie a aj mierne obavy, ako návšteva dopadne. Spolu so všetkým potrebným sme do nemocnice niesli aj malý dar vo forme motýlích ozdôb, ktoré sa vytvorili po septembrovom podujatí Deň pozitívneho myslenia z farebných motýľov, ako pripomienka všetkého dobrého a pozitívneho, ktorá bude tvoriť súčasť nemocničných priestorov.

  Po príchode a vrelom privítaní personálu oddelenia, ktorý si na nás pamätal aj z minulých rokov, sme sa zložili v priestoroch, ktoré slúžili iba pre nás a dohodli sa na stratégií, ktorá mala priniesť radosť, úsmevy a pohodu.

  Začali sme v spoločenskej miestnosti, kde sa odohrala premiéra bábkového divadla O deduškovi a babičke realizovanom študentkami z 3.A. V spoločenskej miestnosti boli iba dve deti z dôvodu, že ostatní pacienti sa pripravovali na zákrok, alebo už nejaký absolvovali, a tak sa zotavovali na izbách. Našťastie milé sestričky nám povolili ísť aj individuálne po izbách. Naša skupinka sa rozdelila do niekoľkých efektívnych tímov. Niektorí z nás čítali z rozprávkových knižiek, ktoré v sebe niesli vtipné príbehy, ale aj poučenia pre nezbedné deti. Iné spievali známe detské pesničky ako Prší, prší či Maličká som a na každej izbe si deti mohli užiť aj reprízu už spomínaného bábkového predstavenia. Keďže oddelenie pre deti a dorast sa rozprestiera na dvoch poschodiach, nenechali sme si ujsť príležitosť a zavítali sme rozdávať radosť na obe poschodia.  

  Odmenou nám boli šťastné detské tváre vytrhnuté z bežného nemocničného stereotypu, občasné potlesky, alebo len usmiate tváre rodičov, ktorí boli za malé rozptýlenie veľmi vďační.

  My samé sme prežívali pocit zadosťučinenia a radosť z dobrého skutku, ktorý mal takú odozvu nie len u pacientov, ale aj sestričiek, ktoré boli z našich výstupov nadšené a dojaté, že sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí sú ochotní robiť niečo naviac aj vo svojom voľnom čase. Keďže sme skončili v predstihu a ešte sme nemuseli utekať na vlak, voľné chvíle sme strávili diskusiou s ľuďmi, ktorí sú súčasťou tohto oddelenia. Pani sestričky s nami diskutovali, dávali rady a odporúčania, kam by sme mohli zavítať nabudúce a nadšene vyjadrili aj možnosť spolupráce do budúcna.   

  Odchádzali sme s dobrým pocitom, novými a jedinečnými zážitkami, ktoré si veľmi rady čoskoro zopakujeme. Veď predsa čo je krajšie, ako sa podeliť s kúskom vlastnej radosti s tými, ktorí to potrebujú najviac. A nestálo nás to veľa, iba efektívne investovanie voľného času na dobrú vec.

   Aneta Duchoňová, medialistka ŠP