Privítajme máj

   Ručičky na hodinkách ukazovali takmer 10. hodinu, bolo príjemné a teplé ráno 10. mája 2023. V kalendári svietila streda a v rozvrhu 3.B triedy zasa 4 hodiny odbornej praxe. Aj napriek tomu, že od prvého mája ubehol už nejaký ten piatok, dievčatá sa nedali zastaviť. V tradičnom turčianskom kroji, zladené, patrične vymaľované a v dobrej nálade prechádzali mestom, ktoré na nich vrhalo obdivné pohľady. Nejeden okoloidúci sa spýtal kam sa naša, na prvý pohľad, folklórna skupinka, ženie. Odpoveďou bol vždy prívetivý úsmev a slová: ,,No predsa stavať máj do Diviak, do materskej školy."

   Radosť sme tak rozdávali skôr, ako sme sa dostali úspešne do cieľa. Na chvíľu sme boli raritnou skupinkou výnimočných dievčat, ktorým ešte stále kolujú v žilách tradície a hlas je ich zlatom pri spievaní rozmanitých piesní.

   Hosťujúcim pódiom sa nám nachvíľu stalo komorné nádvorie Materskej školy v Diviakoch a cteným publikom neboli len obyvatelia materskej školy, ale aj žiaci zo základnej školy, ktorí si toto predstavenie, spolu s pani učiteľkami nenechali utiecť.

   Tradičnú choreografiu dopĺňal aj vycibrený spev väčšiny žiačok 3. B triedy, ktorý sa niesol celou ulicou. Otvorila ho pieseň Vretienko mi padá, ktorá bola obohatená o dvojhlas, čo vyvolalo u nejedného pozorovateľa zimomriavky na rukách. Piesne ako Páslo dievča pávy, či Krása moja, rozochveli vnútro každého správneho umelca, či poslucháča, ktorý nachádza zaľúbenie v tých našich tradíciách, ktoré zostali v duši nám mladým. Okrem spevu nás trieda obdarila i folklórnym tancom na pieseň Ej na tarki. Veľká vďaka patrí Lenke Ličkovej a Nikole Sekáčovej, ktoré mali choreografiu pod palcom a ochotne sa s ňou podelili s dievčatami, ktoré s nadšením prijali ich ponuku vykrúcať sa pred očami zvedavých detí.

   Záver vytvorila pieseň Máj zelený, ktorý po predchádzajúcich, vážnych piesňach, privolal vlnu optimizmu a úsmevov. Keďže pedagogická škola sa v nás nezaprie a toto malo byť oficiálnou rozlúčkou s našou ročnou priebežnou praxou, deti si užili aj lúčne hry okolo, už postaveného, mája. Po množstvách smiechu, žiarivých detských očkách, sme dali našej škôlke posledné zbohom, aj keď... Vieme, že naše dobrodružstvá v nej ešte ani zďaleka nekončia.

   V neposlednom rade si veľkú vďaku zaslúžia pani profesorky Nátherová a Krelová, veď bez nich by nebolo ani našej záľuby vo vystupovaní. Bez ich povzbudení a dôvery v nás, by sme nenašli našu stálu vášeň. Ďakujeme!

   Aneta Duchoňová