Rozlúčka s maturantkami - 12.5.22023

Ľudský život je ako pestrá mozaika pozostávajúca z viacerých období. Plynie ako rieka a je plný dynamických zmien, každodenných starostí i drobných radostí. Jedno takéto životné obdobie sa pre naše maturantky končí.

Takto pred štyrmi rokmi pred našou školou stáli dievčatá, ktoré prišli s malou dušičkou na prijímacie pohovory s nádejou, že práve Stredná odborná škola pedagogická v Turčianskych Tepliciach bude ich strednou školou. Tým, čo sa to podarilo, nastúpili na cestu plnú zážitkov, nových vedomostí, zručností a skúseností. Štyri roky ubehli ako voda a z tých malých dievčat sa stali dámy, na ktoré čaká prvá ozajstná skúška života – MATURITA.

Piatok 12.5.2023 bol deň, kedy maturantky poslednýkrát počuli zvoniť zvonček, ktorý ich celé 4 roky sprevádzal pri ich usilovnom štúdiu, čo znamenalo len jedno - prišiel čas rozlúčiť sa. V túto chvíľu sa všetky študentky stretli pred školou, aby maturantkám popriali veľa síl pred akademickým týždňom a maturitami, ale aj preto, aby im zakývali na ich cestu do života.

Na začiatku celej tejto veľkej udalosti štvrtáčky pomaly schádzali po schodoch a žiačky mladších ročníkov len s údivom sledovali, ako dávajú veľkú bodku za svojim štúdiom. Po zaznení slovenskej hymny jednohlasne zaspievali Gaudeamus Igitur, ktorého tóny sa ozývali v gaštanovej aleji. Nasledoval príhovor pani riaditeľky, ktorá dievčatám adresovala dojímavé a povzbudivé slová a popriala im veľa šťastia do života. Po pani riaditeľke sa im prihovorili triedni učitelia, ktorí svoje najaktívnejšie a najšikovnejšie žiačky odmenili za ich štvorročnú prácu v škole či mimo nej. Osobné, úprimné a nostalgické slová triednych učiteľov nenechali ani jedno oko maturantky suché. Príhovor si pripravili aj maturantky, ktoré si zaspomínali na svoju cestu štúdiom, hlavne na tie skvelé chvíle, ktoré tu strávili a na ich neúnavný smiech, ktorý sa ozýval chodbami školy každý jeden deň, aj keď to nebolo vždy jednoduché. Nakoniec sa poďakovali aj svojim učiteľom, ktorým uštedrili slová chvály a každému z nich podarovali kvietok. Posledný príhovor prišiel od podpredsedníčky školského parlamentu Alexandry Marčičiakovej, ktorá zhodnotila 4 roky z pohľadu ŠP a rozlúčila sa v mene žiakov školy.

Nasledoval krátky kultúrny program v podobe klavírneho vystúpenia prelínajúceho sa so spanilými tónmi huslí v podaní Adriany Kovalčíkovej a Valérie Šatkovej. Hneď po nich vystúpili mažoretky Nina Jancová a Natália Pojezdalová, ktoré svojim tancom rozhýbali boky nejednej študentky. Čerešničkou na torte bolo vystrelenie konfiet sprevádzané potleskom všetkých zúčastnených. Práve v tejto chvíli žiačky nižších ročníkov vytvorili koridor pre maturantky, aby mohli prejsť cez symbolickú "Bránu do života“. Túto časť programu naplnilo veľa sĺz z prehrávania si všetkých spomienok počas štúdia. Každá štvrtáčka dostala na rozlúčku jemný symbolický kopanec pre šťastie, málu sladkosť, srdiečko a štipček s logom školského parlamentu ako spomienku na svoju ALMA MATER.

Na záver by som v mene školského parlamentu chcela maturantkám popriať veľa šťastia na maturitných skúškach. Avšak toto bude len jedna zo skúšok, ktorá vás v živote čaká. Nie vždy to bude ľahké, ale nikdy to nevzdajte, pretože neviete, čo lepšie a krajšie vás v živote ďalej čaká.

Svoj článok ukončím slovami Michelle Obamovej: „Možno nebudete mať vždy pohodlný život a nie vždy budete schopní vyriešiť všetky problémy sveta naraz, ale nikdy nepodceňujte dôležitosť, ktorú môžete mať, pretože história nám ukázala, že odvaha môže byť nákazlivá a nádej môže žiť vlastným životom.“

Natália Ďaďová, medialistka ŠP

Príhovor maturantiek

     Vážená pani riaditeľka, drahý náš učiteľský zbor, zamestnanci školy, drahí spolužiaci, 

    rozhodnutia, ktoré vo všetkej vážnosti učiníme, si vyžadujú poriadnu dávku odvahy. Všetci my, tu prítomní, sme pred mnohými podobnými stáli. Zaváhania, ktoré sú niekedy na mieste, i konečné rozhodnutia sprevádzané pomyselnými motýľmi v bruchu, symbolom optimizmu, rastu, zmeny?

        Vieme, naša chôdza bývala neistá, dnes tu stojíme silnejší, obohatení o nenahraditeľné skúsenosti, vedomosti a zážitky. Táto teplická škola, staručká, nie je len prameňom vedomostí, má v sebe viac. Nesie ducha. Ducha v podobe sprevádzajúcej nás atmosféry naprieč gaštanovou alejou a urýchlenými krokmi v pondelkové ráno, i radostným preletom v piatkové popoludnie. Chodby, ktorých múry spomínajú naše mamy, staré mamy, milované pani učiteľky z materských a základných škôl, pani učiteľky hudby, tanca. Kam až siaha tento dotyk? Dotyk, ktorý predal majstrovstvo tým, ktorí nás učili a vychovávali, už ako malé dietky. Keď aj ony spomínajú na tieto časy, pozlátko sa im v očných buľkoch zaligoce a tie jamky smiechové, pri spomienkach vyčaria sa,  hoci od brány ich delia kroky míľové. Toľko, čo zažili tu a tiež sa takto lúčili. Stáli na prahu, možno sa aj kúsok báli. Verím, že mali odvahy aspoň toľko, čo jej máme i my. Kde sa vzala?...

           Pevné priateľstvá, ktoré tu boli zažaté a dostali šancu byť si blízkymi, bližšími, než by sme kedy povedali. Nadstavovali nám zrkadlo a vzájomne nám pomáhali formovať sa a rásť do duševnej krásy plnej mieru, naučili nás vzájomne si utierať slzy, držať sa pevne za ruky,  z plného hrdla smiať sa pri prechádzke turčiansko-teplickým parkom, úprimne jedna druhej pochváliť šaty, zadok či linky, od pohľadu ráno poznať, ako sa asi má a vedieť, že najláskavejšie čo môžeme spraviť, je pevne ju objať. Táto škola ma naučila, že dievčenský kolektív nemusí byť len hromada rozličných pohľadov na vec, ale aj splynutie v nerozlučné puto búrajúce si cestu za svojimi snami.

      Prerozprávané hodiny, ktoré nás naučili viac do osobného života ako do praxe, veľa hudby, radosti, morálky, ktorú chceme aj my vo svojom pôsobení pri deťoch preukázať a vštepiť ju ďalej,  neskutočná dávka spolupatričnosti a istoty, ktorú nám toto prostredie dávalo. Trochu iné, ako na iných školách. Rozprávkovejšie, hravejšie, plné individuálneho prístupu, o ktorom sa toľko učíme. Naši drahí učitelia, ste nám tým najlepším vzorom a myslím, že ani netušíte, ako hlboko sa vaša dôvera v naše nesmelé kroky, podpora a každá dobrá rada zapísala do nášho srdca. Zapálili ste ten oheň v nás, v tom, kto to sám chcel, podporili ste nás tam, kde ste cítili potenciál a umožnilo nám to odhaliť zákutia, do ktorých by sme bez vás, držiacich nás za ruku, nenahliadli. Keď vo vás niekto verí, v momentoch, kedy si ani vy sami neveríte. Cennejšie a motivujúcejšie, ako si vieme predstaviť.

         Milí priatelia, vy, ktorých to tu ešte rok, či dva čaká. Využite možnosti, ktoré vám škola ponúka. Je dosť frajerina mať záujem a ukázať, že nám, mladým, na veciach záleží a máme obrovský potenciál, ktorý môžeme cibriť práve tu, prostredníctvom súťaží, krúžkov i samotných vyučovacích hodín. A skôr než ráno vkročíte do triedy, skúste chvíľu len tak ticho pozorovať, čo sa na chodbách deje. Pocítite súdržnosť, vzájomnú pomoc a priateľskú atmosféru, ktorá je nosníkom pre šťastné miesta, také, kde to radi máte.

          Vďaka tomuto budeme vždy hrdo hovoriť, že sme prišli z PASY a spomínať hlboko s takou láskou a vďakou, ako aj naše pani učiteľky. Milé štvrtáčky, spolužiačky, prajem Vám úspešné ukončenie štúdia a krásny ďalší rok, ktorý bude krokom do novej etapy života! Plňte si svoje sny!

                  Ešte sa však úplne nelúčime. Jednak sme zatiaľ nezmaturovali a jednak verím, že sa sem mnohí z nás ešte vrátime po  dávku nostalgie na toto krásne obdobie, vďaka ktorému sme takými, akými sme. Ďakujeme.

                   Alexandra Turoňová, 4.B

POZRITE SI VIDEO

Pozrite si fotogalériu ROZLÚČKA S MATURANTKAMI 2023