Nevšedný májový deň ... nová skúsenosť i zážitok

   Postup do krajského kola v umeleckom prednese prózy, a teda reprezentovanie našej školy a regiónu, mi dalo novú skúsenosť i zážitok...
   V jedno májové ráno sa pred Literárnym múzeom v Martine schádzali recitátori z celého Žilinského kraja. Každý s jasným cieľom. Vyhrať? Možno. Ale najmä... Zúčastniť sa a prežiť deň s umením!
   Cieľ sa splnil. Niekoľko hodín sme strávili v priestoroch budovy Matice slovenskej a prenášali sa z príbehu do príbehu. Či už ho prednášala kategória mladších žiakov alebo dospelých, zakaždým bol v niečom iný a výnimočný. Taký, akí sme i my. Recitátori.
   Konečne prišiel rad na nás, kategóriu stredných škôl. Z každého okresu nášho kraja sa predstavil jeho zástupca. Po ukážkach o vojne som slovami z Tapetovej ruže vniesla do komornej sály pozitívnejšiu atmosféru...
  Nadišiel moment, na ktorý každý s napätím čakal. Vyhodnotenie. Porota vyzdvihla naše profesionálne prevedenie, no ako sama povedala, konkurencia bola naozaj silná... Mne porota udelila Čestné uznanie. Najmä za kultivovaný prejav, pretože ukážka  vraj ešte nebola vhodná pre túto kategóriu (MLADÍ recitátori však prednášajú texty tých, ktorí svoje pocity z prežitého vložili do básní, románov a aj napriek mladému veku sa s nimi stotožnili. Súhlasíte?)  Okrem slov chvály sa na každom z nás našla nedokonalosť, ktorá sa dá vylepšiť. Vraví sa však, že kritika nás posúva vpred. A tak si každý z nás nesie domov niečo iné... Nikto však nejde s prázdnymi rukami. A ako to je možné, keď víťaz je len jeden? Pretože víťazom bol dnes každý...
   A tak sa tento nevšedný májový deň umeleckého prednesu skončil západom slnka.

   Lucia Bihariová, I. C