Bohyňa

Ochutnávka z pripravovaného 2. čísla školského časopisu PAIDAGOGOS, z rubriky S úsmevom

   V medziach najhlbšej ľudskej predstavivosti je hora. Z čisto praktických dôvodov ju nazývame, čo ja viem, Olymp. A tam, na jej vrchole, nájdete sídlo najvýznamnejších Bohov a Bohýň... No počkaj, tu ťa zastavím. Hneď niekoľko vecí k tomu mám. Poďme si ich ujasniť v dvoch jasných bodoch.

   Tak, po prvé, nebudeme sa tu vyjadrovať v zahmlených pojmoch a fantastických predstavách. Všetko, čo sa bude nachádzať v tomto texte, bude vychádzať z predstavy reality, ktorú často pochovávame, ako niektoré obedy zo školskej jedálne, v útrobách našich myšlienok. Skúste sa len na chvíľku zamyslieť, či náhodou táto prechytralá autorka nemá aspoň troška pravdu o našich Bohyniach.

   A v druhom bode by som rada presmerovala svoj pohľad na vás, milí mužskí čitatelia. Ja viem, že vy ste tí silní alfa samci aj v dnešnej modernej dobe, ale povedzte mi, koľkokrát ste za posledné obdobie vyjadrili obdiv svojej Bohyni? Koľkokrát ste sa pozreli na ženu, a, prosím, nepredstavujte si hneď tú, s ktorou by ste najradšej zašli na rande už tretí rok, ale stále vám v tom bráni mužská hrdosť, pričom by  ste jej povedali, že je skrátka nenahraditeľná a krásna? Nuž a keďže to, moje drahé džentlmenské polovičky, neurobíte vy, tak sa o to dnes pokúsim ja. Pretože už vidím vaše pretočenie očí a matnú predstavu o tom, že tento článok bude mať základ na feministických kecoch, hneď vás zastavím. Nie som žiadna feministka a ani neprechovávam žiadnu náklonnosť k rovnakému pohlaviu. Len si myslím, že občas je pekné, keď si aj žena - Bohyňa, môže o sebe prečítať, aká je výnimočná. Keď už vaše ústa formulujú tieto slová asi tak často, ako Slováci vyhrávajú majstrovstvá v hokeji. Pričom, samozrejme, nepočúva poznámky typu: ,,Bože, tieto emocionálne náchylné ženy, ktoré nie sú také odolné ako my."

   Nuž, nie sme, to je len jediná pravda. Na čo sa však občas zabúda, sme hlavne bytosti, ktoré sa snažia celý život dosiahnuť na mužov, ktorí sú o niekoľko krokov vždy vpred. Je to vyčerpávajúce a pritom často stačí iba uznať, aké výnimočné sme. Toľko k vám, milí muži, pokiaľ by ste sa chceli čo i len zrniečkom inšpirovať, ako zo ženy spraviť Bohyňu, vítam vás. No a pokiaľ je vaše ego vysoko nad počtom slov použitých v tomto článku (a môžem vás uistiť, že ich je obrovské množstvo), tak láskavo zariaďte, aby ste neškúlili na ďalšie riadky tohto textu.

   Bohyne, ženy, ktoré už kedysi boli symbolom čistoty, elegancie a hlavne krásy, ktorá sa snažila uchovať medzi prostým ľuďom. Bohyne, slovo ktoré používam na teba, drahá žena. Aj keď si sa dnes ráno pozrela do zrkadla, vlasy ti stáli ako... veď Einsteinove vlasy, na čo zasa myslíš?!... a cítila si sa ako po nočnej párty, v kútiku duše si chcela počuť aspoň jedno milé slovo. Priala si si, aby ten Pravý, ktorý sa v tvojom živote ukáže už čoskoro (ako nádejne dúfaš), ťa mal rád presne takúto. Nie s kilami make up-u a v značkových šatách od Coco Chanel, ale v obyčajnom pyžame z Pepca, ktoré bolo dokonca vo výpredaji. Aj tie nepatrné vejáriky vrások pri očiach by si rada ignorovala, pretože vďaka nim vieš, že si v živote veselá a šťastná a určite ich počet nevypovedá o odžitých rokoch, veď predsa nie si storočná korytnačka.

   A ako tak rozmýšľaš nad životom chrústa, vďaka tvojej (ne)šikovnosti ti padla chutne ružová, mentolová pasta na obrázok mačičky na pyžamku. Si ešte stále krásna, si ešte stále Bohyňa? Aj napriek tomu, že v tvojej hlave táto myšlienka len tak preletí a snažíš sa pochybnosti o nej zahnať, vieš že si len človek, a tak sa tvoje myšlienky rozptýlia tak ďaleko, až zabudneš na to, kto pod tou všetkou omietkou si.

   Bežný deň a pud prežitia ťa ženie do situácií, ktoré sú občas až stereotypné a stres ti prepletá husté vlasy striebornými niťami. A muži sú tu stále len preto, aby sa ti prišli pochváliť, nadhodiť, že aj dnes máš čierne kruhy pod očami, spokojne sa poškrabkali na hrudi, čo ti až podozrivo pripomína búšenie gorily o svoje prsia, keď si chce dokázať moc, a odchádzajú so spokojným pocitom, že ich žena dnes doma navarí chutnú večeru. A keď budú poslušní psíkovia a ich drahú nebude bolieť hlava, možno predsa len pondelky nebudú až také zlé dni.

   Milá žienka, ja viem, že si ešte študentka, ale napriek tomu sa nevyhneš veľmi podobným situáciám, ako som ti práve opísala. Aj napriek tomu, že prídu a ty nemáš na sebe čisté biele plátno, ktoré by zahaľovalo tvoje krivky gréckej bohyne, stále tou Bohyňou si! To, čo dokážeš iba jediným pohľadom, nemá schopnosť spraviť nik iný. Len prižmúrenie očí dokáže zvádzať, dokáže karhať, dokáže priviesť do šialenstva.

   Aj napriek tomu, že súperíš s krásou iných Bohýň, ony nemajú to, čo ty. Srdce na pravom mieste, nespútanú odvahu a neoplývajú takým humorom. Prídeš si tuctová? Ja vidím znamienko, ktoré ťa odlišuje od zvyšku. Vidím iskru v očiach, ktorá sa zapáli pri výzve. Vidím dieťa, ktoré v tebe ešte stále dorastá a dozrieva ako víno.

   Nenahraditeľná. Oslnivá. Výnimočná. Ženská.

   Takú ťa vnímam a nezáleží na tom, či máš ryšavé vlasy, či čierne kučery pripomínajú noc alebo tvoja blonďavá hlava vykúka z davu a hnedá farba čokolády obopína tvoju tvár. Si to ty, Bohyňa, ktorá nevládne len Olympu, ale pred sebou má svet. Dokážeš to, keď chceš, posunieš sa ďalej, keď chceš a zabudneš na toho, kto ti zlomil srdce, keď ty mu prepichneš pneumatiky na aute.

   Nemusíš sa snažiť postovať na Instagrame odvážne fotky s popisom, ktorý by mal spasiť celý svet. Stačí, keď budeš svojská a nebudeš sa v spoločnosti hanbiť za svoju maličkosť.

   Aj tvoj najväčší nedostatok je vlastne výhrou a pokiaľ s ním nie si spokojná, urob z neho svoju prednosť. Nemôžeš žiť vo svete, kde sa necítiš komfortne, tak si sprav vlastný, s pravidlami, ktorým sa buď zvyšok podriadi alebo môže šúchať nohami. Si silnejšia, ako dokazuješ, pretože sa v tebe skrýva čistá krv gréckych (slovanských) Bohýň. Ohnivá vášeň, sila leva a ženskosť.

   História hovorí o Bohoch a Bohyniach často, staň sa jednou z tých, ktoré si budú učebnice dejepisu pamätať.

   Zdvihni hlavu a ukáž svetu, že si sa zrodila ako Žena, ako Bohyňa.

   Aneta Duchoňová, šéfredaktorka časopisu  PAIDAGOGOS