Na nový level

   Katarína  priniesla 25. novembra 2019 obyvateľom Turčianskych Teplíc slnečné lúče, tie v človeku najčastejšie vyvolávajú pocity tepla, radosti, lásky... Práve láska a spomienky na najbližších sprevádzali Tepličanov v tento deň  pred požiarnu zbrojnicu, kde sa konal pietny akt – odhalenie pomníka a pamätných tabúľ desiatim občanom Turčianskych Teplíc - Viesky, ktorí sa, bohužiaľ,  nedožili vytúženého mieru,  pretože sa zaradili medzi vyše 60 miliónov obetí  najhoršej vojny v dejinách ľudstva, 2. svetovej vojny.

   Dôstojnú, bolestivú, ale aj peknú spomienku  na  padlých otvorila hymna SR, po ktorej zazneli v podaní Anny Dubovcovej krásne verše Jána Zambora z básne Tak sme si zvykli na mier. Moderátorom celého podujatia bol Fedor Mikovič, ktorý v úvode zdôraznil potrebu mieru aj v súčasnosti, pomohol si pritom slovami svetoznámeho ruského spisovateľa  filozofa a pacifistu  L. N. Tolstého, ktorý napísal: „Najväčším šťastím pre ľudskú spoločnosť je mier.“

   Na tomto spomienkovom stretnutí sa zúčastnili okrem Tepličanov aj vzácni hostia: delegácia Ústrednej rady SZPB, ktorú viedol predseda Ústrednej rady Pavol Sečkár; historik a generálny riaditeľ Múzea SNP v BB Stanislav Mičev, ako aj pozostalí po obetiach mínometného útoku – Anna Knietľová, Anna Gauríková, Mária Sobolová, Ján Ryša a Ján Rešetár. Ďalej sa pietnej spomienky zúčastnili –  Viliam Komora, tajomník MS; Štefan Martinkovič, predseda Dozorného výboru MS; predsedníčka Únie žien Slovenska Jana Vaľová a Jaroslava Brincková, predsedníčka MO MS.

   Po úvodných slovách pána Mikoviča sa prítomným prihovorili  primátor Turčianskych Teplíc Igor Hus a Stanislav Mičev, ktorí vo svojich prejavoch   zdôraznili najmä to, aby občania Slovenska nikdy nezabúdali  na hrdinstvá a obete odporu voči fašizmu spred vyše sedemdesiatich rokov, ale i to, že jeho hrozba stále trvá.

   Ďalší hosť, Pavol Sečkár, predseda Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, prítomným pripomenul, že práve táto organizácia svojím úsilím a konkrétnymi činmi chráni a oživuje našu ľudskú, občiansku i národnú pamäť.

   Na mier sa dá ľahko zvyknúť, ale na vojnu a jej obete neslobodno zabúdať, a preto sa  po príhovoroch pristúpilo  k samotnému aktu odhalenia  pomníka s pamätnými tabuľami a v medi tepaným reliéfom, ktorý je dielom akademického sochára Štefana Pelikána. Kamenárske práce vykonal tunajší kamenár Rastislav Kužma. Na tabuliach je text:

   25. novembra 1944  komando Gestapa zatklo a 12. decembra 1944 v Kremnici mučeniu fašistov podľahol Ján Hruška, 31-ročný, in memoriam držiteľ československého vojnového kríža 1939 (Praha 30. októbra 1945) a radu slovenskej národnej rady 2. triedy (Bratislava  20. októbra 1950).

   Text na pamätnej tabuli: 26. septembra 1944 zahynuli pri mínometnej paľbe obyvatelia Turčianskych Teplíc-Viesky: Anna  Keliarová, 27 r., Elenka Keliarová, 4 r. Jana Kleskeňová, 66 r., Andrej Kleskeň-Dolný, 70 r., Anna Kleskeňová, 41 r., Anna Rišová, 24 r., Ján Riša, 24 r., Ľudovít Kuttner, 48 r.

   12. decembra 1944 umučená gestapom: Praskovja Šovčíková, rodená Ramazonová-Čerenková, 31 r.   

   Česť vašej pamiatke. Ďakujeme, nezabúdame.

   Priečelie Pamätníka obetí 2. svetovej vojny v Turčianskych Tepliciach vzápätí ozdobili vence a kvety na počesť hrdinov, ktorí sa 8. mája 1945 nedožili radosti z víťazstva nad fašizmom – vence slávy a vďaky všetkým – padlým i žijúcim hrdinom, čo sa pred 74 rokmi zaslúžili o slobodné Slovensko v oslobodenom Československu, v mierovej Európe. Pokloniť sa pamiatke tragicky zosnulých prišli aj žiaci a učitelia škôl na území mesta.

   Prvú časť pietneho podujatia ukončila pieseň Tichá noc, tmavá noc v podaní Klubu dôchodcov Turčianske Teplice.

  Po jej odznení pozval moderátor všetkých prítomných  v mene organizátorov tejto pietnej slávnosti – pracovníkov Mestského úradu v Turčianskych Tepliciach – do kultúrneho domu, kde sa s bolesťou, ale o to s väčšou láskou spomínalo na blízkych ľudí a historické udalosti, ktoré sa spájajú s  tragickými a smutnými vojnovými udalosťami v Turčianskych Tepliciach. Druhej časti pietnej spomienky sa zúčastnili aj študenti Gymnázia M. Galandu a SOŠ P. 

   Ťažké spomienky, ale aj zaujímavé rozprávania pozostalých – Anny Knietľovej, Anny Gauríkovej, Márie Sobolovej, Jána Ryšu, Jána Rešetára, Ľubice Királyovej (dcéry Jána Hrušku) a Oľgy Kostkovej (príbuznej  Praskovje Šovčíkovej) vháňali prítomným slzy do očí, určite mnohí pocítili vďaku za to, že dnes môžeme žiť na Slovensku v mieri.  Túto atmosféru úcty a lásky  k obetiam a ich pozostalým ešte viac umocnil kultúrny program, ktorý pozostával z hymnických a ľudových piesní Dievčenské speváckeho zboru SOŠP pod vedením Ľubice Nechalovej, z básní, ktoré predniesla vedúca KŠaK v meste Slávka Sudorová,   a z moderných slovenských piesní v podaní mladej úspešnej speváčky z Turčianskych Teplíc Adriany Habrdovej s gitarovým sprievodom Mateja Habrdu.

„Ideológia fašizmu, ktorá vyvolala druhú svetovú vojnu, mala a má rôzne podoby. Tragické udalosti celosvetového vojnového konfliktu musia zostať v našej pamäti i vo vedomí budúcich generácií ako dôsledné varovanie a trvalé poučenie – a to aj práve v tomto čase, keď Slovensko, stredná Európa, celý náš kontinent, ba celá naša planéta potrebuje viac porozumenia a súdržnosti.

   Pamätník, ktorý sme slávnostne odhalili v Turčianskych Tepliciach, je spoločne  s ostatnými pietnymi miestami na území našej vlasti skutočnou pamäťou národa. Pamäťou bez záznamov, bez dokumentov,  ale zato s večne živými spomienkami nás, potomkov, na osudy a obete ľudí, ktorí na oltár vlasti položili to najdrahšie, čo mali – svoje životy.“ /Fedor Mikovič/

   Všetci sme Jedno,/spolu tvoríme Súcno./Pre naše šťastie. /Miroslav Bartoš/

 

   Slávka Sudorová