Ide o jednu z najkrajších odmien a keď sa k nej pridajú slová vďaky, jej účinok sa zdvojnásobí. Aj mne sa ušlo tejto „terapie“ od bývalých študentov, študentiek našej SOŠ pedagogickej.
Najprv sme si svoje poškolské osudy vyrozprávali s mojou IV. K (2008/2009), a potom, o pár týždňov neskôr, prišla na rad moja IV. D (2013/14).
Obe stretnutia mi - vyslovene - dobili učiteľské baterky.
Pri ťažkých, pohnutých (bohužiaľ, už aj skončených) životoch „mojich detí“ mi nachvíľu napadla myšlienka: keby sa tak dal vrátiť čas! No vzápätí prišlo rozprávanie o prekonaní prekážok, o úspechoch v školách, v zamestnaní, o šťastnom manželstve, deťoch, o cestovaní ... a veru s mnohými som si mohla vymeniť aj postrehy, podnety z učiteľskej profesie, ktorá sa z roka na rok stáva náročnejšou.
Z obidvoch stretnutí som odchádzala hrdá na MOJE TRIEDY, na ľudí, ktorí už navždy zostanú „mojimi deťmi“, priateľmi, ... a za to som životu veľmi vďačná.
Bývalá triedna IV. K, IV. D (IV. B, IV. C) a teraz I. C JSlávka Sudorová
PS: pozdravujem moju 9.D zo ZŠ Horné Rakovce a ZŠ Školská (1999 - 2003/2004) J